Zákonník práce
Zákonník práce je kódex pracovného práva. Ochraňuje zamestnávateľa a zamestnanca a určuje podmienky tak, aby nedošlo k diskriminácií či nežiadúcej protekcii.
Pri výkone svojej práce ako zamestnanec máte svoje práva a povinnosti. Napríklad máte povinnosť spĺňať Vašu náplň práce a zároveň máte právo na odpočinok a finančné ohodnotenie Vašej práce. Zamestnávateľ na druhej strane od Vás nemôže vyžadovať čokoľvek, čo by mohlo byť životunebezpečné či porušujúce Vašu slobodu alebo ľudské práva. Štát upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy, ktoré súvisia s výkonom závislej práce fyzických osôb a taktiež aj kolektívne pracovnoprávne vzťahy pomocou Zákonníka práce.
Zákonník práce je kódex pracovného práva. Ochraňuje zamestnávateľa a zamestnanca a určuje podmienky tak, aby nedošlo k diskriminácií či nežiadúcej protekcii. Okrem práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov sa zameriava aj na vzťahy medzi nimi. Zákonník práce však upravuje tieto vzťahy len v takzvanej súkromnej sfére. To znamená, že sa zameriava na zamestnávateľov, ktorými sú súkromné osoby. Nepojednáva o štátnozamestnaneckých vzťahoch – teda prácou v štátnej službe ako sú policajti, hasiči, učitelia a podobne. Tieto vzťahy upravuje osobitý zákon o štátnej službe.
Podľa jednotlivých článkov Zákonníka práce sa musia riadiť všetky predpisy dané na pracovisku ako aj individuálne a kolektívne zmluvy. Zákonník práce sa pravidelne aktualizuje podľa momentálnych požiadaviek z praxe.
Zamestnanec podľa Zákonníka práce
Za zamestnanca sa berie fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu v pracovnoprávnych vzťahoch pre zamestnávateľa. Základným právom zamestnanca je právo na prácu, jej slobodný výber, ako aj na spravodlivé a uspokojivé podmienky a ochranu proti svojvoľnému prepusteniu.
Podľa Zákonníka musí byť zamestnanec spôsobilý na výkon práce, teda určuje, že musí dovŕšiť minimálne 15 rokov a skončiť povinnú školskú dochádzku. V prípade, ak má zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti (čo znamená, že zamestnanec preberá počas svojho výkonu práce zodpovednosť za majetok zamestnávateľa, ktorý mu bol zverený).
Zamestnávateľ podľa Zákonníka práce
Za zamestnávateľa sa berie podľa Zákonníka práce každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu – teda má aspoň jedného zamestnanca. Za zamestnávateľa je možné podľa Zákonníka pokladať aj organizačnú jednotku, ak to ustanovujú osobitné predpisy. V pracovnoprávnom vzťahu však nemôže vystupovať naraz zamestnávateľ aj jeho organizačná jednotka.
Podľa Zákonníka môže byť zamestnávateľom každá fyzická osoba a práva a povinnosti zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch získava narodením. Na právne úkony zamestnávateľa však musí nadobudnúť plnoletosť, v opačnom prípade koná v jeho mene zákonný zástupca.
Zákonník práce ďalej upravuje aj mnohé ďalšie náležitosti vo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V niektorých prípadoch určuje presné znenie predpisov, niekde zas dáva na výber a možnosť dohody oboch strán. Ustanovuje termíny a nutnosť poskytnutia informácií ako aj možnosti ukončenia prác. Spracovali sme niekoľko dôležitých častí. Znenie celého Zákonníka práce nájdete na odkaze.
- Závislá práca: Zákonník práce ustanovuje závislú prácu ako prácu, ktorá sa vykonáva:
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- výlučne v pracovnom pomere či obdobnom pracovnom vzťahu (výnimky určuje Zákonník práce či podľa osobitných predpisov),
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa voči zamestnancovi,
- v mene zamestnávateľa,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
- Pracovný pomer je ustanovený ako pomer založený pracovnou zmluvou. Pracovná zmluva musí podľa Zákonníka práce spĺňať určité parametre ako:
- Musí mať písomnú formu.
- Musí obsahovať podstatné náležitosti ako sú druh práce, jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky.
- Podmienky, ktoré nie sú vymedzené v pracovnej zmluve, ale v kolektívnej zmluve musia byť presne označené danou časťou kolektívnej zmluvy.
- Môže sa meniť len vtedy, ak s tým súhlasí zamestnávateľ aj zamestnanec.
Viac informácií o pracovnej zmluve sa dočítate v našom článku.
- Skúšobná doba – Zákonník ustanovuje, že môže trvať najviac tri mesiace a v prípade, ak sa jedná o pozíciu vedúceho zamestnanca, šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nie je možné predlžovať.
- Pracovný pomer – podľa Zákonníka možno dohodnúť pracovnú zmluvu:
- na dobu neurčitú
- na dobu určitú – pričom nesmie trvať viac ako dva roky a predlžovať sa smie maximálne dvakrát v rámci dvoch rokov.
- Iný pracovný pomer – stanovuje samostatné predpisy pre rôzne druhy dohôd ako dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti či dohoda o brigádnickej činnosti študenta.
- Možnosti ukončenia pracovného pomeru - Zákonník ustanovuje niekoľko možností ukončenia pracovného pomeru ako:
- dohodou – ktorej sme sa viac venovali v článku Dohoda o skončení pracovného pomeru,
- výpoveďou zo strany zamestnanca – ktorej sme sa viac venovali v článku Chcem dať výpoveď – aké mám možnosti? Ako dať výpoveď? Postup a vzor výpovede,
- výpoveďou zo strany zamestnávateľa,
- okamžitým ukončením pracovného pomeru,
- skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Zákonník ustanovuje aj podmienky, za ktorých je možno využiť jednotlivé druhy ukončenia pracovného pomeru pričom dbá na dodržanie práv zamestnancov aj zamestnávateľov.
- Pracovný čas a dovolenku – určuje časové intervaly počas ktorých možno pracovať a určuje kedy má zamestnávateľ nárok na pracovný oddych a určuje minimálnu dobu dovolenky. Určuje aj presný nárok na náhradu mzdy počas dovolenky. Téme dovolenky sme sa viac venovali v našom článku.
Prílohy k Zákonníku práce
Okrem samotného znenia obsahuje Zákonník aj jednotlivé prílohy, ktoré stanovujú:
- charakteristiku stupňov náročnosti pracovných miest,
- druhy maloobchodných predajov, pri ktorých možno zamestnancovi určiť alebo sa s ním dohodnúť na práci v dňoch uvedených zákonom,
- prebrané právne záväzné akty Európskej únie.