Práca na živnosť vs. pracovný pomer – základné rozdiely
Aké sú výhody práce na živnosť vs. práce na zamestnanecký pomer? Prinášame Vám základné rozdiely v povinnostiach medzi zamestnaním a živnosťou.
S pojmom živnosť sa už určite stretol každý z nás. Niektoré spoločnosti ponúkajú živnosť ako jednu z možností pracovného pomeru a niektoré dokonca preferujú tento spôsob pracovného vzťahu. To, či sa Vám viac oplatí pracovať formou živnostenského oprávnenia alebo formou zamestnania, teda závislej činnosti, je veľmi individuálne. Záleží najmä od druhu Vašej práce a spôsobu fungovania.
Pozor na zákon!
Ak chcete pracovať na živnosť, no pracovať zároveň pre spoločnosť, jednoducho sa dostanete do situácie, že Vaša práca bude pokladaná za nelegálnu. Možnosť práce živnostníka na živnostenské oprávanie je totiž možné iba v prípade, ak práca nevykazuje dôležité znaky závislej činnosti, ktoré ustanovuje Zákonník práce. Týmito znakmi sú:
- zamestnávateľ je v nadriadenej pozíciu voči podriadenému zamestnávateľovi,
- prácu vykonáva zamestnanec výhradne osobne, podľa inštrukcií a v mene zamestnávateľa,
- prácu vykonáva v pracovnej dobe určenej zamestnávateľom,
- pracovný vzťah začína podpísaním pracovnej zmluvy oboma stranami (zamestnancom aj zamestnávateľom).
Z daných bodov logicky vyplýva, že ak Vaša práca spĺňa tieto body, prípadne ich väčšinu a pracujete na živnosť, výkon Vašej práce je nelegálny. Taktiež, ak ste pracovali na pracovnú zmluvu a oslovil Vás zamestnávateľ s tým, aby ste si založili živnosť a pracovali s tými istými podmienkami na živnosť, pravdepodobne sa jedná o nelegálnu činnosť, hoci si to ani jeden z Vás neuvedomuje. V prípade kontroly hrozí pokuta obom stranám, pričom zamestnávateľ sa pokute vo výške od 2 000 € v takomto prípade určite nevyhne. V prípade takto pracujúceho „zamestnanca“ je pokuta vo výške do 331 € na zvážení danej kontroly. Medzi kontrolné orgány, ktoré pokutu za nelegálnu pracovnú činnosť udeliť patrí:
- inšpektorát práce,
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Základné rozdiely medzi zamestnaním a živnosťou Povinnosti živnostníka
V prípade, ak zamestnávateľ namiesto práce pre zamestnanca ponúka spoluprácu pre živnostníka, ušetrí množstvo administratívy. Živnostník, teda samostatne zárobkovo činná osoba, na seba preberá odvodové povinnosti voči Sociálnej aj zdravotnej povinnosti, ako aj platbu dane. V praxi to znamená, že odberateľ (ekvivalent zamestnávateľa pri práci na živnosť) Vám nevypláca čistú mzdu, ale celkovú cenu práce, z ktorej si Vy, ako živnostník, musíte odviesť odvody a zaplatiť daň z príjmu v rámci daňového priznania nasledujúci kalendárny rok. Celkové odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne pre zamestnávateľa na zamestnanca činia 35,2 % z vymeriavacieho základu, teda hrubej mzdy. V zásade zväčša práve tento rozdiel vypláca zamestnávateľ živnostníkovi.
Ďalším podstatným rozdielom je v samotnom právnom vzťahu, ktorý nastáva medzi Vami ako živnostníkom a odoberateľom. Oproti vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom to môžeme najlepšie porovnať na základe zákona. Kým právny vzťah v prípade závislej práci (na pracovnú zmluvu teda vzťah zamestnávateľa a zamestnanca) je riadený Zákonníkom práce a podlieha pracovnej zmluve, právny vzťah medzi živnostníkom a odberateľom je obchodný, takže je riadený Obchodným zákonníkom a podlieha obchodnej zmluve.
Vyplácanie mzdy súvisí taktiež s predchádzajúcimi bodmi – ako sme uvádzali vyššie, živnosťou šetríte danému zamestnávateľovi množstvo administratívy. Základ je v tom, že ako živnostník vystupujete v podstate ako dodávateľ pre danú spoločnosť (práce alebo priamo produktu) a teda živnostník je platený na základe faktúr, ktoré vystaví on pre daného odoberateľa. Ak ste zamestnaný, mzda je vyplácaná podľa toho, ako je uvedené v pracovnej zmluve. Vy nevystavujete žiadnu faktúru. Naopak zamestnávateľ je povinný vystaviť Vám výplatnú pásku, kde máte uvedené všetky podstatné sumy a počty hodín, z ktorých Vám bola vyplácaná mzda.
Výška odvodov pre zamestnanca a živnostníka je tiež rozdielna. Ako zamestnanec odvádzate na Sociálnu a zdravotnú poisťovňu len časť nákladov, pretože zamestnávateľ je povinný časť za Vás odviesť. Vaša časť odvodov, ktoré odovzdávate do Sociálnej a zdravotnej poisťovne tvorí spoločne s daňou rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou. Ako zamestnanec odvediete do Sociálnej poisťovne 9,4% z Vášho vymeriavacieho základu a do zdravotnej poisťovne ďalšie 4%. Ako živnostník musíte pokryť celú výšku odvodov (keďže za Vás neodvádza odvody odoberateľ), ale celkový systém platenia odvodov je o niečo zložitejší. Zakladá sa na výpočte minimálnych odvodov, dobe živnosti, výške čiastkového základu dane z predošlého obdobia a výške vyplatených odvodov z minulých rokov. O tom, v akej výške bude platiť živnostník odvody, informuje Sociálna aj zdravotná poisťovňa vopred. Rozdiel je aj v začiatku platenia. V začiatkoch živnosti nie je živnostník povinný platiť odvody do Sociálnej poisťovne. To však automaticky znamená aj to, že takýto živnostník nemá nárok na vyplatenie sociálnych štátnych dávok (v prípade odchodu na materskú či nemocenských dávok).
Povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne vzniká vždy k 1.7. nasledujúceho roka alebo 1.10. v prípade, ak živnostník odložil daňové priznanie. Povinnosť vzniká živnostníkovi vtedy, ak jeho príjmy za predchádzajúci rok presiahli vopred určenú čiastku – 6 798 € pre rok 2021. To znamená, že ak ste si založili živnosť v roku 2021 a Váš príjem v tomto roku bol nižší ako táto suma, odvody do Sociálnej poisťovne naďalej platiť nemusíte. Ak presiahol túto sumu, vzniká Vám povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Minimálne odvody sa určujú z priemernej mzdy – pre rok 2022 platia minimálne odvody pre SZČO do Sociálnej poisťovne sumu 187,78 €. Výšku Vašich odvodov vypočíta Sociálna poisťovňa z vyššie uvedených kritérií. Ak by vypočítaná suma bola nižšia ako minimálna výška odvodov, platili by ste aj tak odvody v minimálnej výške.
Povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vzniká prvý deň pri výkone práce živnostníka. Platby fungujú vo forme preddavkov, teda na konci obdobia (spravidla pri výpočte daňovej povinnosti) Vám vypočíta zdravotná poisťovňa preplatok alebo naopak nedoplatok. Minimálna výška preddavkov pre SZČO do zdravotnej poisťovne pre rok 2022 je 79,31 €.
Veľkým rozdielom pri vykonávaní živnosti oproti zamestnaniu je aj absencia zamestnaneckých výhod. Ako zamestnanec máte zákonný nárok na dovolenku či návštevu lekára. Máte tiež pracovnú zmluvu, ktorú živnostník nemá, preto preňho niečo ako výpovedná lehota nie je aktuálna. Na druhej strane, medzi výhody živnosti patrí väčšia voľnosť a flexibilita v pracovnom čase či možnosť spolupracovať s viacerými spoločnosťami naraz.
Rozdielov je samozrejme ďaleko viac. Živnosť aj zamestnanie má svoje výhody a nevýhody. Predtým, ako sa rozhodnete, ktorou cestou je pre Vás ideálnejšie ísť, mali by ste sa rozhodne poradiť so svojim účtovníkom či osobou, ktorá sa do toho vyzná. To, ktorá cesta je výhodnejšia je mnohokrát veľmi individuálne a svoju úlohu zohráva množstvo faktorov.