poradňa
Vo svojom zamestnaní vykonávam. pracovnú pohotovosť- t.j. som doma a som pripravený v prípade nutnosti ísť do práce, ak ma zavolajú. Ide o prácu s mojím súhlasom nad 40 hod týždenne. Ak vykonávam takúto činnosť, chcel by som vedieť, či je zamestnávateľ povinný zabezpečiť mi dovoz a odvoz do a z práce? Ak používam vlastnú dopravu, či v prípade nehody ide o pracovný úraz ? A ako si mám daný výkon- tj. príchod do práce účtovať - je začiatkom práce až to, keď som už na pracovisku a vykonávam svoju prácu, ale už aj cestovanie do práce?
Poradňa: V prípade pracovnej pohotovosti je odmeňovanie riešené osobitne , tak ako sme opisovali v článku Pracovná pohotovosť a domeňovanie.V zásade platí, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť zamestnancovi odvoz do práce a z práce ani v prípade pracovnej pohotovosti, pokiaľ sa tak nedohodnú.
V zmysle ustanovenia § 195 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Plnenie pracovných úloh možno charakterizovať ako výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru (predovšetkým z pracovnej zmluvy), inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Pracovné povinnosti sú povinnosti, ktoré pre zamestnanca vyplývajú z pracovného pomeru, ako aj z ustanovení Zákonníka práce, prípadne z ďalších všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisov. Povinnosti však môžu pre zamestnanca vyplývať aj z pracovnej zmluvy a pracovného poriadku alebo z inej internej úpravy zamestnávateľa. Pre posúdenie zodpovednosti zamestnávateľa bude podstatné, či na túto činnosť dostal zamestnanec príkaz od zamestnávateľa.
Analogicky ako v prípade posudzovania nárokov z pracovného úrazu v prípade pracovnej cesty môžeme posudzovať aj cestu zamestnanca na výkon práce v rámci neaktívnej pracovnej pohotovosti. Cesta do zamestnania a späť sa nepovažuje za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ale z doterajšej súdnej praxe v prípade pracovnej cesty vyplýva, že začiatok pracovnej závisí od druhu použitého dopravného prostriedku. Ak zamestnanec použije verejný hromadný dopravný prostriedok, cesta sa považuje za cestu do zamestnania a okamih, keď zamestnanec vstúpi do priestoru hromadného prepravcu, treba považovať za začiatok jeho pracovnej cesty. V prípade, ak zamestnanec použije na pracovnú cestu motorové vozidlo zamestnávateľa (prípadne aj svoje motorové vozidlo so súhlasom zamestnávateľa), za začiatok pracovnej cesty sa považuje okamih, v ktorom vstúpil do tohto dopravného prostriedku.Za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh podľa Zákonníka práce sa považujú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej skončení.
17.5.2010
Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk
V zmysle ustanovenia § 195 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Plnenie pracovných úloh možno charakterizovať ako výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru (predovšetkým z pracovnej zmluvy), inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Pracovné povinnosti sú povinnosti, ktoré pre zamestnanca vyplývajú z pracovného pomeru, ako aj z ustanovení Zákonníka práce, prípadne z ďalších všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisov. Povinnosti však môžu pre zamestnanca vyplývať aj z pracovnej zmluvy a pracovného poriadku alebo z inej internej úpravy zamestnávateľa. Pre posúdenie zodpovednosti zamestnávateľa bude podstatné, či na túto činnosť dostal zamestnanec príkaz od zamestnávateľa.
Analogicky ako v prípade posudzovania nárokov z pracovného úrazu v prípade pracovnej cesty môžeme posudzovať aj cestu zamestnanca na výkon práce v rámci neaktívnej pracovnej pohotovosti. Cesta do zamestnania a späť sa nepovažuje za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ale z doterajšej súdnej praxe v prípade pracovnej cesty vyplýva, že začiatok pracovnej závisí od druhu použitého dopravného prostriedku. Ak zamestnanec použije verejný hromadný dopravný prostriedok, cesta sa považuje za cestu do zamestnania a okamih, keď zamestnanec vstúpi do priestoru hromadného prepravcu, treba považovať za začiatok jeho pracovnej cesty. V prípade, ak zamestnanec použije na pracovnú cestu motorové vozidlo zamestnávateľa (prípadne aj svoje motorové vozidlo so súhlasom zamestnávateľa), za začiatok pracovnej cesty sa považuje okamih, v ktorom vstúpil do tohto dopravného prostriedku.Za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh podľa Zákonníka práce sa považujú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej skončení.
17.5.2010
Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk
