Pondelok1. jún 2026, meniny má Žaneta, zajtra Oxana, Xénia

Služobná cesta a nadčasy

poradna
poradna

Pracujem ako vodič v armáde SR. Jedná sa o zamestnanecké miesto, nie výkon v štátnej správe (profesionálny vojak). Naša letecká základňa sa od 1.5.2009 presťahovala dočasné zo Sliača do mesta Malacky. Do Malaciek chodíme nepravidelne, vychádza to každý druhý týždeň, teda striedame sa s kolegami. ak práve nie sme v Malackách, tak chodime normálne do práce na 8 hodinovú smenu. Do Malaciek nás vezie služobný autobus v pondelok ráno o 6.30 . Keď prídeme do Malaciek je 10.00 hned ideme na letovú akciu, ktorá trvá tak 21.00. Po skončení ideme na služobnú ubytovňu, kde má každý z nás ubytovanie bezplatne. Na druhý deň máme letovú akciu od 10.00 do 22.00 . To isté aj v stredu, ale po skončení letovky sadáme na autobus a ten nás vezie naspäť na Sliač. Tam prideme okolo 01.00. vo štvrtok a piatok máme voľno . Náš pracovný fond je 38 hodín týždenne. Náš zamestnávateľ nám dáva zdarma stravu, teda obed a večeru počas letovky. Čo mňa trápi je to, že zamestnávateľ nám prestal počítať hodiny počas prepravy autobusom a tak isto ak je zrušená letová akcia . My si myslíme, že sme na služobnej ceste a preto by mal zamestanávateľ počítať aj tieto hodiny do pracovného fondu. Dokonca si myslíme,že hodiny nadčas by sa nám mali preplácať .

Poradňa: Vychádzame z predpokladu, že v pracovnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom je dojednané miesto výkonu práce mesto Sliač. Zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebný čas so súhlasom zamestnanca. V praxi je tento súhlas, najmä v prípade niektorých pracovných pozícií, často dojednaný už v pracovnej zmluve. V takýchto prípadoch zamestnávateľ nepotrebuje súhlas zamestnanca pred každou cestou.

Nároky zamestnanca v súvislosti s pracovnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Pracovnou cestou podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov ako aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Podľa informácií obsiahnutých v otázke vyššie, zamestnanec v súvislosti s pracovnou cestou nevynakladá cestovné výdavky, výdavky za ubytovanie ani vedľajšie výdavky a vzhľadom na trvanie pracovnej cesty nepripadá do úvahy ani náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné kráti o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40% za bezplatne poskytnutý obed a o 35%.

Čas strávený cestovaním sa nepokladá za pracovný čas. Je to čas trvania pracovnej cesty vrátane výkonu práce, za ktorý má zamestnanec nárok na vyššie uvedené náhrady, ak sú dané predpoklady na ich vyplatenie. Z uvedeného vyplýva, že tento časový úsek nie je možné považovať za prácu nadčas. Kedysi sa za čas strávený v dopravných prostriedkoch poskytovala zamestnancom vyslaným na služobnú cestu náhrada, ale v dnešnom zákone o cestovných náhradách takáto možnosť nie je.

Zákonník práce v ustanovení § 92 ods. 3 výslovne stanovuje, že zamestnancovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine sa poskytne čas na nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce v rozsahu osem hodín, a ak tento čas spadá do pracovného času zamestnanca, aj náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

V rámci pracovnej cesty zamestnanec môže vykonávať prácu nadčas, t.j. prácu vykonávanú zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.

Svoje otázky do poradne nám zasielajte na poradna@firma.zoznam.sk
Viac o téme: Kariera2010Pravna poradna
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Správy

Ekonomika

Šport

Novinky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program