§ 46 Zákonník práce
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Vysvetlivky
Je potrebné rozlišovať nasledovné úkony, ktoré navzájom časovo nesúvisia:
• Podpis pracovnej zmluvy, t.j. založenie pracovného pomeru: zmluvu je možné podpísať aj skôr, ako je dohodnutý vznik pracovného pomeru, najneskôr však v deň nástupu do zamestnania. Ešte nedochádza k vzniku pracovného pomeru.
• Deň vzniku pracovného pomeru: deň dohodnutý oboma zmluvnými stranami, t.j. zamestnancom aj zamestnávateľom, ako deň nástupu do práce (viď § 46 ZP)
• Skutočný deň nástupu zamestnanca do práce (nemusí byť zhodný, z nejakého dôvodu, s dohodnutým dňom nástupu do práce)
Inými slovami, pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak je vznik pracovného pomeru dohodnutý na konkrétny deň, v ktorý z nejakých dôvodov nenastúpite do práce. Máte na to právo, ale najneskôr do jedného týždňa musíte zamestnávateľa o dôvode (prekážke v práci) nenastúpenia do práce informovať. Ak bol dôvod nenastúpenia do práce irelevantný a vy ste nedodržali lehotu oznamovacej povinnosti zamestnávateľovi, čelíte buď porušeniu pracovnej povinnosti, alebo odstúpeniu zamestnávateľa od pracovnej zmluvy, ktorá sa týmto úplne ruší a k uzatvoreniu pracovného pomeru ani nedôjde.
Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
Vysvetlivky
Je potrebné rozlišovať nasledovné úkony, ktoré navzájom časovo nesúvisia:
• Podpis pracovnej zmluvy, t.j. založenie pracovného pomeru: zmluvu je možné podpísať aj skôr, ako je dohodnutý vznik pracovného pomeru, najneskôr však v deň nástupu do zamestnania. Ešte nedochádza k vzniku pracovného pomeru.
• Deň vzniku pracovného pomeru: deň dohodnutý oboma zmluvnými stranami, t.j. zamestnancom aj zamestnávateľom, ako deň nástupu do práce (viď § 46 ZP)
• Skutočný deň nástupu zamestnanca do práce (nemusí byť zhodný, z nejakého dôvodu, s dohodnutým dňom nástupu do práce)
Inými slovami, pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak je vznik pracovného pomeru dohodnutý na konkrétny deň, v ktorý z nejakých dôvodov nenastúpite do práce. Máte na to právo, ale najneskôr do jedného týždňa musíte zamestnávateľa o dôvode (prekážke v práci) nenastúpenia do práce informovať. Ak bol dôvod nenastúpenia do práce irelevantný a vy ste nedodržali lehotu oznamovacej povinnosti zamestnávateľovi, čelíte buď porušeniu pracovnej povinnosti, alebo odstúpeniu zamestnávateľa od pracovnej zmluvy, ktorá sa týmto úplne ruší a k uzatvoreniu pracovného pomeru ani nedôjde.
Zdroj: BARANCOVÁ, H.: Zákonník práce. Komentár s príkladmi. 5.vydanie. Bratislava: SPRINT, 2007.
Zdroj: Zákonník práce s komentárom a judikatúrou. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2008
Zdroj: BRUNOVSKÝ, Š., DOHÁŇOŠOVÁ, O., JÁNOŠÍKOVÁ, L. a i.: Abeceda mzdovej účtovníčky 2008. 2.vydanie. Olomouc: ANAG, 2008
Zdroj: RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ, A., MAČUHA, M.: Novelizovaný Zákonník práce. Komentár s príkladmi. Bratislava: EPOS, 2007
