Každý z nás má celý rad potrieb, ktoré sa snaží uspokojiť. Ich súhrn potom určuje životný štýl človeka.
Hodnotový rebríček životných potrieb každého človeka je odlišný. Závisí to od celého radu faktorov, od charakteru a povahy jedinca, jeho cieľov a túžob ako aj od prostredia, v ktorom sa pohybuje a ktoré ho do značnej miery ovplyvňuje.
Ľudské potreby sa vo všeobecnosti delia na:
-
fyziologické potreby
Ide o základné biologické potreby jedinca (hlad, smäd, sex, teplo, spánok pohyb atď.), ktoré sú potrebné k fyziologickej rovnováhe organizmu. Patrí tu aj potreba aktivity a stimulácie (zmena, kontakty a pod.). -
potreba bezpečia
Je dôležitá v prípade ohrozenia základných biologických a sociálnych potrieb (choroby, životné a sociálne istoty a pod.). -
súdržnosť a láska, potreba uznania
Ide o potrebu patriť k nejakej skupine, byť milovaný, byť uznávaný a kladne hodnotený. Táto podmieňuje aj potrebu súkromia, separácie, slobody a nezávislosti, ktoré postrádame najmä pri ich nedostatku - napr. na vojne, vo väzbe atď. -
potreba sebarealizácie
Možnosť realizovať svoje individuálne zámery a ciele. -
potreba zvedavosti
Je to predovšetkým potreba poznania nepoznaného ako aj získavanie nových vedomostí -
etické a estetické potreby
Ide o potreby spravodlivosti, čestnosti, krásna (obrazy, hudba, poézia).
Človek musí uspokojovanie svojich biologických potrieb prispôsobiť sociálnym normám spoločnosti ( ako sú napr. zákony, zvyklosti a cirkev ). Spoločnosť, uspokojenie niektorých potrieb umožňuje, iné však obmedzuje alebo upravuje. Súčasne platí, že ak nemôže jedinec uspokojovať svoje vyššie potreby, kompenzuje ich nadmerným uspokojovaním potrieb nižších, čím dochádza k regresii primárnych biologických potrieb. Strata životných istôt často vedie k alkoholizmu, strata lásky k prejedaniu (bulímia).
Uspokojovanie celého radu sociálnych potrieb však ešte neznamená pozitívny dopad na človeka , ani na spoločnosť. Máme možnosť vidieť, že blahobyt ani zďaleka nezabezpečí spokojnosť jedinca a jeho prospech. Blahobytom často kompenzujeme vnútornú prázdnotu, osamotenosť, depresie a sociálne i politické neistoty. Je všeobecne známe, že bohatstvo nie je zárukou šťastia. Môžme povedať, že nie je problémom uspokojovanie základných, biologických potrieb ľudí, ako skôr uspokojovanie sociálnych, špecificky ľudských potrieb.
Kým v minulosti boli životné podmienky ľudí pomerne stabilné, dnes sa menia stále rýchlejšie. Ľudia sa týmto meniacim sa životným podmienkam snažia prispôsobovať, čím čoraz častejšie strácajú orientáciu a tým aj základnú potrebu istoty.
Mení sa aj hierarchia ľudských hodnôt, čo sa prejavuje v správaní ľudí. Ľudia sa navzájom odcudzujú, prepadajú skepse, ľahostajnosti, prevláda egoizmus a pod. Obranou je potom snaha po návrate k prírode. Pasívnou obranou drogy a alkohol. Je potrebné si uvedomiť, že nevyhnutnou potrebou človeka je práve pocit užitočnosti, uznania a sebarealizácie. Nie je nič horšie ako uvedomiť si nenaplnený zmysel vlastnej existencie, pocit, že nás nikto nepotrebuje.