Životný štýl

Hodnotový rebríček životných potrieb každého človeka je odlišný. Závisí to od celého radu faktorov, od charakteru a povahy jedinca, jeho cieľov a túžob ako aj od prostredia, v ktorom sa pohybuje a ktoré ho do značnej miery ovplyvňuje.

Ľudské potreby sa vo všeobecnosti delia na:
 

• fyziologické potreby
  Ide o základné biologické potreby jedinca (hlad, smäd, sex, teplo, spánok pohyb atď.), ktoré sú potrebné k fyziologickej rovnováhe organizmu. Patrí tu aj potreba aktivity a stimulácie (zmena, kontakty a pod.).
• potreba bezpečia
  Je dôležitá v prípade ohrozenia základných biologických a sociálnych potrieb (choroby, životné a sociálne istoty a pod.).
• súdržnosť a láska, potreba uznania
  Ide o potrebu patriť k nejakej skupine, byť milovaný, byť uznávaný a kladne hodnotený. Táto podmieňuje aj potrebu súkromia, separácie, slobody a nezávislosti, ktoré postrádame najmä pri ich nedostatku - napr. na vojne, vo väzbe atď.
• potreba sebarealizácie
  Možnosť realizovať svoje individuálne zámery a ciele.
• potreba zvedavosti
  Je to predovšetkým potreba poznania nepoznaného ako aj získavanie nových vedomostí
• etické a estetické potreby
  Ide o potreby spravodlivosti, čestnosti, krásna (obrazy, hudba, poézia).

Človek musí uspokojovanie svojich biologických potrieb prispôsobiť sociálnym normám spoločnosti ( ako sú napr. zákony, zvyklosti a cirkev ). Spoločnosť, uspokojenie niektorých potrieb umožňuje, iné však obmedzuje alebo upravuje. Súčasne platí, že ak nemôže jedinec uspokojovať svoje vyššie potreby, kompenzuje ich nadmerným uspokojovaním potrieb nižších, čím dochádza k regresii primárnych biologických potrieb. Strata životných istôt často vedie k alkoholizmu, strata lásky k prejedaniu (bulímia).

Uspokojovanie celého radu sociálnych potrieb však ešte neznamená pozitívny dopad na človeka , ani na spoločnosť. Máme možnosť vidieť, že blahobyt ani zďaleka nezabezpečí spokojnosť jedinca a jeho prospech. Blahobytom často kompenzujeme vnútornú prázdnotu, osamotenosť, depresie a sociálne i politické neistoty. Je všeobecne známe, že bohatstvo nie je zárukou šťastia. Môžme povedať, že nie je problémom uspokojovanie základných, biologických potrieb ľudí, ako skôr uspokojovanie sociálnych, špecificky ľudských potrieb.

Kým v minulosti boli životné podmienky ľudí pomerne stabilné, dnes sa menia stále rýchlejšie. Ľudia sa týmto meniacim sa životným podmienkam snažia prispôsobovať, čím čoraz častejšie strácajú orientáciu a tým aj základnú potrebu istoty.
Mení sa aj hierarchia ľudských hodnôt, čo sa prejavuje v správaní ľudí. Ľudia sa navzájom odcudzujú, prepadajú skepse, ľahostajnosti, prevláda egoizmus a pod. Obranou je potom snaha po návrate k prírode. Pasívnou obranou drogy a alkohol. Je potrebné si uvedomiť, že nevyhnutnou potrebou človeka je práve pocit užitočnosti, uznania a sebarealizácie. Nie je nič horšie ako uvedomiť si nenaplnený zmysel vlastnej existencie, pocit, že nás nikto nepotrebuje.